Stránka 2 z 2

Re: Pokecali bychom s předky?

PříspěvekNapsal: sob úno 21, 2015 8:50
od Zuzana Jah
Ověřit si, zda to skutečně bylo tak, jak si dneska myslíme? Bohužel to nejde a tak si můžeme někdy i doby dávno či nedávno minulé idealizovat. Jsem moc ráda, že žiju teď a tady:-) Ty Zuzana ale mít možnost "nakouknout" do minulosti by nebylo špatné:-) - přiznávám, že budoucnost mne neláká....

Re: Pokecali bychom s předky?

PříspěvekNapsal: sob úno 21, 2015 9:59
od Slim
No jak jsem četl dopisy svého předka z roku 1820, tak bych moc komunikační bariéru neviděl. Každopádně tabu by ale musel být asi pokec o budoucnosti, protože než se historie dopracovala ke mě, jakožto usměvavému a vcelku spokojenému potomkovi, bylo to docela kruté. Spousty předčasných úmrtí, nemocí a chudoby. Myslím, že většina našich předků by dnešní dobu brala jako zářnou budoucnost a byli by spokojení, jak se jejich potomci mají. Doufám, že se budeme moci dívat na budoucnost našich potomků také tak.

Re: Pokecali bychom s předky?

PříspěvekNapsal: sob úno 21, 2015 10:12
od galulois
Říkám si, že muselo být šílené uživit 5,6 dětí, když půl roku na poli nic nerostlo. Já bych teda měla nervy. Docela by mě zajímalo, jak to dělali. Je fakt, že moje babička vypráví, že se strašně nadřeli už jako malé děti. Rodičům vykali a báli se faráře. A situace po švédským fičáku musela bejt úplně šílená.... Nicméně taky bych se mrkla do minulosti, aspoň nachvilku.
A co se týče jazyka, tak jsem naposlouchala staré díly Toulek českou minulostí a před Jungmanem by byl prý docela problém češtině rozumět. Docela mě překvapilo, kolik slov Jungman v podstatě uměle stvořil a dnes bychom to ani nepoznali.

Re: Pokecali bychom s předky?

PříspěvekNapsal: stř srp 17, 2016 11:28
od Petruse
Aj ked je tato debata uz starsieho data, rada by som prispela svojou troskou. :)

Tiez tak priebezne zvyknem premyslat nad tym, ako by ma asi moji predkovia prijali ako cloveka, ci by ma radi spoznali, co by si o mne mysleli, o com by sme asi tak mohli hovorit a ci by sme si porozumeli. Osobne si nemyslim, ze by sme si nerozumeli po jazykovej stranke. Rec je v podstate stale ta ista, meni sa iba narecie, ktorym sa na roznych miestach hovorilo a to, co je povazovane za spisovnu rec. V roznych obdobiach boli moderne rozne jazyky a ludia, ktori chceli byt vtedy "in", zaradovali do svojho slovnika nemcinu, madarcinu ci latincinu, aj ked si myslim, ze vacsina sa uspokojila iba s obohatenim svojej reci niektorymi vychytenymi modnymi slovickami - konieckoncov ako je tomu aj dnes s anglictinou. :twisted: Zachoval sa mi po jednom z predkov zapisnik, ktoreho autor sa narodil pred viac ako dvesto rokmi a cuduj sa svet - rozumiem mu az na par dobovych slov vyborne. Myslim, ze s tymto predkom by sme si mali o com pokecat, lebo podla vsetkeho to bol clovek rozhladeny, zaujimal sa o nove poznatky a tiez by sa isto rad podelil o svoje zazitky a opis toho, ako to fungovalo v jeho dobe, kedze vlastne aj ten zapisnik pisal s umyslom, aby buduce generacie vedeli, ako to kedysi bolo. Urcite by sme pre nich s nasim stylom obliekania boli vystredni, co ale plne chapem - keby za mnou prisiel niekto v dakom priliehavom trikote alebo inej futuristickej mode, tiez by som sa s tym asi chvilu vysporiadavala. :lol: Ale keby sme za nimi prisli na navstevu napriklad v odeve ich doby, myslim, ze by sme celkom zapadli. Aj ked by isto zalezalo na konkretnych osobnostiach, ci by sme spolu vychadzali alebo nie. Aj v sucasnosti si clovek s niekym rozumie vyborne a s inym sa spolocna rec hlada iba velmi tazko. A aj taki, s ktorymi by sme si zapasovali, by mohli mat na urcite veci diametralne odlisne nazory. Deje sa to aj u ludi generacne blizsie. Suma sumarum si myslim, ze keby sa clovek nedohrnul ako velka voda ale ako slusna navsteva, ze drvivu vacsinu ludi by zaujimalo, kto su ich potomkovia. A keby clovek jednal s uctou a taktom, urcite by sa dozvedel vela zaujimavych veci. 8)